Na 29. septembra som si vybavil cez internet horského vodcuRoberta Turjaníka, s ktorým som sa ráno o 7. hodine stretol naparkovisku v Tatranskej Lomnici.
Autom sme zašli v Bielovodskej doline až kúsok zahoráreň. Tam Turjaník zaparkoval a za sklo dal potvrdenie o povolenívstupu.
Značeným chodníkom v Bielovodskej doline sme najprvkrižovali na mostíku miesto,kde sa Žabí potok vlieva do Bielovodského potoka.Prišli sme na malú poľanu, kde bolo po pravej strane chodníka odpočívadlo.
Hneď za odpočívadlom bol v lese neznačkovaný chodník,ktorý viedol úbočím strmo nahor. Chodník bol absolútne schodný. Pri porovnanís mnohými značkovanými chodníkmi na Muránskej planine bol tento chodníkparádny. Čakal som čosi horšie: predieranie sa cez kroviská a preliezaniecez popadané stromy. Nič také. Do zakázanej oblasti chodník jedna báseň.
Turjaník mi pomenovával štíty predo mnou: nádherný bolvýhľad na štíty Malého a Veľkého Mlynára i vežičky vedľa nich. Desaťanjelov.
Cestou som sem-tam zobol bobuľku namrznutej čučoriedky;stále som si musel dávať väčší pozor na terén pod nohami. Čím sme boli vyššie,tým to bolo klzkejšie. Tempu, ktoré udal horský vodca som stačil. Nakoniec,určite je zvyknutý prispôsobovať ho turistom, ktorých sprevádza.
Prechádzali sme lávkou cez Žabí potok. Boli to vlastne trivedľa seba položené očistené smrekové stĺpy, z jednej strany jednoduchézábradlie. Lávka ešte voňala drevovou novotou, čo ma ubezpečilo, že Žabiadolina nie je až taká zakázané, keď je tu taký parádny chodník a nová lávka.Možno sem chodia lesní robotníci. Ale načo, keď je tu najvyšší stupeň ochrany?Možno len horár.
Polená na lávke sa hnusne kĺzali, čo dávalo tušiť, že tohoršie ešte len príde. Aj prišlo.
Na kosodrevine bol stvrdnutý firn. Obaľoval aj veľké balvanya výstup na terasu k Nižnému Bielovodskému plesu nebola až takáidyla, ako som si spočiatku myslel. Ale v Tatrách je toto vlastne bežnýterén, a kto sa v horách pohybuje, mal by s ním počítať. Toznamená, že by mal mať mačky, palice, kvalitnú obuv. Na skaly aj rukavice. Najlepšiedvoje. Keď máte dva páry, určite jeden pár nebudete potrebovať. Keď si všakzoberiete len jeden pár, zaručene vám jedna rukavica spadne kamsi do doliny.Moja chyba, že som nemal ani palice, ani mačky a topánky už odspodu trochuvyšľapané.
Počas letných mesiacov nie je však tento terén veľmináročný. Dôchodcovský. Ak chcete risknúť pokutu, tak sa presvedčte. Stačí prispomínanom odpočívadle odbočiť chodníkom do lesa, nasadiť svižnejší kroka o tri hodiny môžete by naspäť pri odpočívadle. Ak vás nik nechytí.Ani nejaký medveď.
Bolo ešte včasne ráno, možno pol desiatej, keď som fotil NižnéBielovodské Žabie pleso. Je v nadmorskej výške 1675 m, rozprestiera sa naploche 4,85 ha a jeho maximálna hĺbka je 20,2 m. Je to desiate najväčšietatranské pleso na slovenskej strane Tatier. Po ľavej strane vyčnieva štít VeľkéhoMlynára (2169,8 m n. m.). Nad terasou, na ktorej leží Nižné Bielovodské Žabiepleso je ešte jedna terasa, na ktorej je štvrté najväčšie tatranské pleso naslovenskej strane Tatier, Vyšné Bielovodské Žabie pleso. Prechádzali smek nemu po ľavej strane Nižného plesa, od ktorého ho nevidno. Je pod VeľkýmŽabím štítom (2262,8 m n. m.) v nadmorskej výške 1699 m. Má rozlohu 9,56 ma hĺbku až 24,3 m. Za Žabím štítom sa týčia ďalšie známe tatranskékončiare, napríklad Rysy a Vysoká.
Vyšné Bielovodské pleso spája s Nižným pupočná šnúrapotôčika, ktorý od Nižného vyteká ako Žabí potok.
Videl som, že Turjaník sa letmo pozerá na hodinky, ale bolomi to jedno. Za svoje peniaze som si chcel užiť.
Cestou späť to bolo horšie. Firn sa roztápal a naoblých kameňoch sa to nepríjemne šmýkalo. Neviem, koľkokrát som sa pošmykol.Azda vždy, keď som urobil odvážnejší krok. Išiel som preto dolu tak trochuv podrepe. Na tento typ chôdze naozaj nie som zvyknutý, preto to bolazaberačka. Aj tak som zopárkrát drbol na zem. Ale platilo to ajo Turjaníkovi, aj keď jeho chôdza bola s tou mojou neporovnateľneistejšia. Na otázku, či sa nebojí, že spadne odpovedal, že kam by tu už moholspadnúť. Ako keby sa padalo len z vrcholov. Na moju odpoveď, že do jazera,len nechápavo pokrútil hlavou. Asi mal pravdu. Ani ja som ešte nepočul, že byniekto spadol do horského jazera.
V Tatranskej Lomnici sme s Turjaníkom obedovali užokolo dvanástej naobed. Vlastne to bol poldňový výlet. Keby ma z tohopodrepu neboleli nohy, mohol som vyraziť na ďalšiu túru. Ale v noci som sav spánku strhával. Každú chvíľu som sa pošmykol a trhlo mi to nohou.
