Gerald Celente, prognostika šéf Trend Research Institute, hovorí, že kríza bude platiť rovnako preAmeriku ako aj „...pre krajiny bývaléhovýchodného bloku“. Ďalej pokračuje: „Stretol som ľudí odtiaľ a s počudovanímsom ich počúval, ako rozprávajú o investoroch a o marketingu, ako kebyodjakživa žili v kapitalizme. Rozprávali sa so mnou, ako keby presne vedeli, očom je reč. Správali sa skôr ako dravce, ako tí starousadlíci zo západu. Tietokrajiny, ako mnohé iné, si spôsobili svoju vlastnú finančnú krízu a padli nahubu.“ Ďalej predpovedá, že to, čo je teraz, je ešte len zárodok krízy. Tánaozajstná ešte len príde. Na otázku, či nevidí nejaký spôsob, ako by sa dalo znej dostať, Celente odpovedá, že len tak, „akzavedieme nové produkčné kapacity, ako napríklad technológie alternatívnychenergií. Musí to byť niečo revolučné, čo sa stane motorom hospodárstva, akoobjavenie ohňa alebo vynález kolesa.“ Už v deväťdesiatych rokoch savznikajúcej krízy podarilo zabrániť len vďaka novým mobilnýma internetovým technológiám.
Vo všetkých štátoch vlády prijímajú všemožné sociálne opatrenia, aby dokázali to učebnicové, že štát je inštitúcia, ktorá chráni občana pred všetkým, dokonca aj pred ním samotným.
Predseda vlády Róbert Fico saakéhosi „kolesa“ chytá. Pochopiteľne, nejde o prevratný objav, jeho„objav“ je o zatepľovaní bytov, príspevkoch na kotly na biomasu či slnečnékolektory pre rodinné a bytové domy. Nakoniec, nemôže ani inak. Môžeponúknuť len to, čo už je objavené. Nie je vynálezca, je právnik.
Nemám to Ficovi za zlé, že jeprávnik, niekto musí byť aj právnikom, hoci Celente si kladie otázku, že načo ich je toľko? „Aby vyštudovali ekonómiu alebo právo a dostali svoj titul? Máme viacako dosť bankárov a právnikov, ktorí nám nie sú na nič, a ktorí nevytvárajú žiadnehodnoty. Lepšia je praktická a užitočná výučba, ako inžinier, technik alebovšetky remeselnícke povolania. Všetko sa to začína na lokálnej úrovni. Treba sastarať o svoju obec a byť aktívny.“
Celente: „Ľudia by mali zistiť možnosti, ako sa osamostatniť od systému.Produktovať vlastné potraviny a generovať vlastnú elektrinu. S novýmitechnológiami to bude možné. Ak sa to stane, tak sa ľudia vzdialia odotcovského štátu a od koncernov. Už v roku 1997 som publikoval knihu s názvom"Trends 2000", ktorá sa zaoberá presne touto problematikou. Centrálnysystém sa mal zrútiť už pred dlhým časom. Držali ho pokope len lacné peniaze.Ale tie už tiež nefungujú. Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak lenspôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia? Čo najďalekosiahlejšiasamostatnosť a decentralizácia predstavuje budúcnosť.“
Ak by sa takýto typ prognózyrealizoval, čo by to znamenalo? Napríklad v Európe. Rozpad EÚ? A čoďalej? Rozpad jednotlivých krajín na akési miestodŕžavy? Na Slovensku autonómiaZáhoria, Žitného ostrova, Bratislavy a okolia? Či čo? Aké z tohovyplývajú konflikty? Myslím tým v prvom rade vojny. Veď vojny vždy v históriiboli riešením krízy. Koho s kým? Každého s každým, či len takégerilové – napríklad Slovenska s Maďarskom? Potom by to bolo – tak trochu slovamiLaca Ťažkého – len o takom, že kto do teba maďarskou salámou, ty doňhooštiepkom.
Akovnímajú naši politici situáciu po odstupe dvoch mesiacov? Svorne priznávajú, žekríza je horšia, ako očakávali. A predbiehajú sa v opatreniach, ktoréby bolo dobré zaviesť. Prichádzajú dokonca aj s takými absurditami, ako je oddialenie rekonštrukcie bratislavského hradu. Je to čudné, že si páni poslanci nevšimli, v akom je dezolátnom stave a pokojne by sa vzdali symbolu hlavného mesta. Záchranu kultúrneho dedičstva buď odsúvajú, alebo šípia, že by niekto z ich okruhu mohol získať pri oddialení rekonštrukcie lukratívnu zakázku (na úkor súčasného investora s pochybnou povesťou, ktorý inklinuje k vládnucej strane). SME 24. 1. informovala o tom, že SDKÚ predložinávrhy, ktoré by podľa jej šéfa Mikuláša Dzurindu mali chrániť pracovné miestaa dať ekonomike impulz v podobe zníženia rovnej dane z 19 na 16percent.
Ministerfinancií SR Ján Počiatek s niekdajším ministrom Ivanom Miklošom sedelioproti sebe v polovici januára v nedeľnej relácii televízie Markíza „Natelo“. Mikloš sa oduševňoval za zníženie, Počiatek oponoval, že je to blbosť.
SMEpriniesla 4. januára dva články o riešení krízy na Slovensku, ktoré boliuverejnené vedľa seba ako protinázory. Jeden od Róberta Fica, druhý od Mikloša.Fico vysvetľuje, prečo je zníženie rovnej dane o tri percentá pomocou ibapre bohatších, Mikloš trvá na svojich pozíciách o správnosti kroku nazníženie dane.
Skúsmepočítať, čo urobia 3 percentá pre jedného človeka. Ak má nízky plat, čo máväčšina pracujúcich, radím ho do kategórie s platom okolo 400 eur. Takýtočlovek získava mesačne 12 eur. Určite sa poteší aj tomu, lebo to môže znamenať,že po zaplatení nájomného a pravidelných mesačných poplatkov si bude môcťurobiť v potravinách o jeden nákup viac. Pomôže to slovenskejekonomike? Zvýši to zamestnanosť? Bude si takýto človek môcť dovoliť zobrať sipôžičku na auto? Splácať hypotéku, ktorú všetky banky pri dohodách do koncatohto roka od januára brutálne navyšovali? Veď zamestnanosť na Slovensku sazačala najviac orientovať na automobilový priemysel. Jasná odpoveď: nie.
Potomje tu kategória priemerného platu, čiže okolo 600 eur. Táto kategória jezastúpená iba minimálne, takže je takmer nepodstatná.
Ďalšiakategória je v rozhraní 800 až 1200 eur. Je hojne zastúpená najmäv Bratislave a predstavuje kategóriu stredného menežmentu,redaktorov, odborných lekárov, radových zamestnancov bánk, atď. Títozamestnanci by získali mesačne asi 30 eur, ktoré ich život a kúpnu siluabsolútne neovplyvnia.
Poslednákategória sú ľudia s platmi 2- až 4-tisíc eur. Všetci dobre vieme, aká jeto kategória. Kúpna sila týchto ľudí je dosť silná aj napriek nejakej tejstovke mesačne navyše.
Z tohojednoznačne vyplýva, že geniálne riešenie SDKÚ so znížením dane je riešenie naprd.
Ako savšak dá prísť k úplne opačným číslam? Berie sa to súčtovo: Zrátajú savšetky príjmy pracujúcich a odpočítajú sa 3 percentá, o ktoré budenižšia daň. Štát tým neprichádza o tri percentá an block, lebo to sa týkalen menej podstatnej rovnej dane. Ostatné zdanenia zamestnávateľa a zamestnancov(čiže odvody do piatich poisťovní) zostávajú nezmenené. Tie tri percentá (podľamôjho odhadu) predstavujú jednu miliardu eur mesačne. Čiže kúpna sila „navyše“pre obyvateľstvo predstavuje za rok 12 miliárd eur. Ak sa to preráta na tovara ten zase na kúpnu pracovnú silu, tak nám vychádza celkom zaujímavéčíslo, z ktorého by vyplývalo, že SDKÚ má geniálny nápad a Počiatkovea Ficove výhrady nestoja ani za prd.
Čo si myslím ja, nie jedôležité, ale pre úplnosť to napíšem: je to súčet dvoch prdov. A kdesi sompočul, že súčet dvoch prdov je hovno.
Veľmi smradľavá vízia budúcnosti...
